Systém školstva

V škole nás nechcú učiť o peniazoch alebo podnikaní, oni z nás chcú mať iba zamestnancov, ktorí budú poslúchať a robiť čo im povedia. Ak sa pozriete na školu je to vlastne presný opak toho čo znamená byť úspešní – rob čo ti je povedané, nerob chyby, nespolupracuj rob všetko samostatne, vždy je len jedna odpoveď tá správna. Ale to nie je pravda je tu 1 000 000 riešení ako vyriešiť problém, 1 000 000 chýb ktoré sú potrebné pre tvoj úspech a ľudia s ktorými spoluprácou dosiahneš oveľa viac.
Každý úspešný podnikateľ vytvoril myšlienku ktorá bola iná, nie rovnaká ako ďalších 20 ľudí a práve preto treba mať iné myslenie ako tých zvyšných 19 žiakov. No to nevyhovuje systému a preto sa nám snažia vtlačiť do hlavy tieto presvedčenia, presvedčenia ktorým sami veria a po generácie ich prenášajú.

Takže keď vyjdeš zo školy si vystrašený, že urobíš chybu, všetko robíš sám, nesleduješ dav a očakávaš, že je len jedna správna odpoveď ale ona nikde nie je. Školský systém zabíja detského ducha učenia, dieťa prichádza do školy nadšené, že sa niečo naučí a potom príde učiteľka, povie sadni si a buď ticho. Zabíja kreativitu detskej duše.

Deti trávia roky v zastaralom vzdelávacom systéme, študujú predmety, ktoré nikdy nebudú potrebovať a pripravujú sa na svet ktorý už dávno neexistuje. “Robert Kiyosaki”

Podľa môjho názoru z nás chcú vychovať take ovečky, ktoré budú nasledovať davy.
Nechcú aby sme z toho davu vyšli a boli iný, špeciálny, úspešný – to by nevyhovovalo systému a to si predsa nemôžu dovoliť.
Naši rodičia vyrastali v tom, že škola je základom úspechu a ich rodičia v tom istom a takto sa to tiahne po generácie. Preto ak máme iný názor sme často nepochopený, sme učení tomuto vzorcu od narodenia.
Určite ste sa už stretli v škole či už ste to zažili na samých sebe alebo vašich deťoch, kedy prišli celý nešťastný domov z toho, že majú zlu známku. No kto vlastne určuje, že vaše dieťa nie je šikovne na základe ohodnotenia, od učiteľa, ktorý mal vštiepované rovnaké programy ako xy generácii pred ním. Prečo by malo dieťa dostať zlu známku len preto, že našlo riešenie a odpoveď otázky/príkladu len inak ako mu to bolo prikázané, preto, že splnilo tvorivú činnosť tvorivo no inak ako učiteľ očakával. Takto v nás potláčajú našu inakosť, šikovnosť a zanietenosť. Rodičia kladú na deti veľký nátlak aby z každého predmetu vynikali no nechápu, že ich dieťa chce byť len šťastné a venovať sa tomu čo miluje. To dieťa nevie pochopiť prečo musí nosiť jednotky z dejepisu kde sa učí u ľuďoch, ktorý dávno zomreli, ťažké vzorce či rovnice a náboženské presvedčenia keď ono chce v živote proste úplne niečo iné čo s tým ani zďaleka nesúvisí. A je to v poriadku. Lenže takto časom jeho sen o tom byť návrhárom, podnikateľom či spisovateľom zahynie.
Nechápte ma zle, učiť sa a neustále vzdelávať je veľmi dôležité. Čítať knihy tiež.
No nie týmto naprogramovaným systémom.
Prečo by deti mali byt vôbec hodnotené a nadobúdať pocit, že niekto kreslí, počíta či tancuje lepšie ako oni? Kto určuje, známku akú dostanú? -učiteľ, ktorý ma tak isto naštudované knížky, ako každý druhý človek.

Poviem vám jeden príklad a možno ma pochopíte:
Chodila som na umeleckú školu, vlastne som si ju vybrala len preto, že som bola kreatívna a chcela som to ďalej rozvíjať. Mala som 15 rokov a ešte som netušila čo chcem robiť, no vždy som vedela, že moje sny sa splnia. Vedela som, že chcem podnikať, že sa chcem líšiť a nikdy nepotlačiť moje vnútorné kreatívne dieťa. Od prvého ročníka na mňa bol vyvíjaný neustály nátlak kvôli tomu, že som veci “robila inak” bola som “iná”. Po prvom roku ma prestalo baviť kreslenie, ktoré som milovala len preto, že som nevedela nejakú hlúpu kresbu nakresliť tak dobre ako ďalších 15 detí v triede. Po druhom roku ma prestali baviť moje obľúbené predmety, pretože čokoľvek kreatívne čo som tvorila bolo zhodnotené ako nesprávne- nedostatočné. (umelec by mal byť iný,tvorivý nemal by nasledovať učiteľovu predstavu o dokonalosti, ktorú spĺňa 15 ďalších žiakov) Po treťom roku som do školy takmer prestala chodiť, povedala som si, že mi nestojí, za to vyvíjať moju energiu, ktorá je nedocenená. Ja som sa však vnútri vždy cítila špeciálne, cítila som, že moje práce sú najkrajšie a oni aj boli. A to hovorím so všetkou pokorou.

Ide skrátka o to, že takto zabíjajú naše sny a stále ide o ľudí, ktorý nám nie sú vzormi nemajú často krát za sebou zaujímavé príbehy, ktoré by nás inšpirovali. Idú podľa naučených vzorcov, ktoré nasledujú ešte roky po nás na nových ľudí a takto tvoria zástup “klonov”.
Čo tým chcem povedať je, prečo by mal niekto určovať či som dobrý maliar, spisovateľ či spevák. Ak ma to baví napĺňa a ja verím, že som v tom dobrá nepotrebujem uznanie od človeka, ktorý ma ohodnotí podľa jeho vlastného presvedčenia. Možno som nedokázala toľko ako môj spolužiak z tretieho ročníka a možno som dokázala ešte viac. Ale som šťastná, robím čo ma baví čo ma napĺňa a som v tom dobrá. Nesedím v práci, kde sa neposúvam, kde musím pracovať tak ako mi je nakazené a tvoriť veci s ktorými vôbec nesúhlasím, večer prísť domov a byt nešťastná. A nerobím to kvôli peniazom pretože musím, tie z toho prichádzajú prirodzene.

Nikto sa ma nikdy nespýtal na moje vysvedčenie či 90% veci, ktoré som sa hodiny urputne učila v detskej izbe so slzami v očiach pretože ma to nebavilo. A nie nesúhlasím s tým, že nie “každý si môže dovoliť robiť čo chce a čo ho baví”. Blbosť!

Prečo by si to nemohol keď tisíce ľudí môžu, keď môžem ja? Samozrejme, že môžeme problémom je, že je pre nás pohodlnejšie nasledovať zabehnuté vzorce a “istotu” ako vystúpiť z davu. Cesta inakosti je vždy dlhšia a zložitejšia, pretože si musíte prejsť mnoho pádmi a skúškami aby ste uspeli- to je ten dôvod prečo je pohodlnejšie nasledovať dav ako vystúpiť a toto, toto platí naozaj so vetkým v živote.

Je notoricky známe, že Bill Gates ani Mark Zuckerberg nedokončili univerzitu, ale napriek tomu patria k najbohatším a najúspešnejším ľuďom na svete.

Pridám vám sem ešte dalšie príklady ľudí, ktorý neprikladali veľkú váhu školskému systému, nemali jednotky ani nenasledovali dav.

Alan Sugar
Alan Sugar je miliardár a má lordský titul. Dopracoval sa k nemu aj bez vzdelania. Školu nechal veľmi skoro, no už ako 21-ročný založil veľmi úspešnú spoločnosť Amstrad.

Richard Branson
Škola ho nikdy nebavila, preto z nej odišiel v šestnástich, aby rozbehol svoj prvý biznis – časopis s názvom Student. Už vtedy bol výrazný typ.
(Riaditeľ školy mu vraj povedal, že buď skončí vo väzení, alebo sa stane milionárom. Splnilo sa to druhé. Momentálne vlastní dvesto spoločností v tridsiatich krajinách.)

Simon Cowell
Speváci sa dnes trasú pred jeho názorom, no na školských testoch sa v mladosti triasol on. Svetoznámemu porotcovi škola nešla a už v šestnástich s ňou skončil. Najskôr sa zamestnal v otcovej firme, potom sa venoval vyhľadávaniu hudobných talentov. Prerazil v spoločnosti BMG Records a slávnym sa stal vďaka súťaži American Idol, u nás známej ako Superstar.

Cameron Diaz
Patrí k najžiadanejších hollywoodskym herečkám. V šestnástich dala pred školou prednosť modelingovej kariére. Po pár úspechoch v tejto sfére dostala prvú hereckú ponuku a dnes je z nej jedna z najúspešnejších herečiek na svete.

Znova opakujem!

Vzdelanie je veľmi dôležité, napríklad ja pokladám za nevyhnutné ovládať čo najviac jazykov, zdokonaľovať sa vo svojich koníčkoch, starať sa o svoje telo ako chrám a teda čo od najmladšieho veku byť veľmi aktívny v akejkoľvek oblasti akéhokoľvek športu. Potom je už samozrejme na každom čomu sa chce venovať a v čom sa potrebuje rozvíjať. 

Napríklad moje deti určite do školy chodiť nebudú no zároveň budem klásť na ich vzdelania ešte dvojnásobný význam, ako keby ju pravidelne navštevovali. Budem klásť dôraz na to aby sa ročne naučili plynule minimálne jeden až dva jazyky, aby samozrejme mali základné vzdelanie, niekoľko športových aktivít hoci len voľnočasových no pravidelných a teda neustále sa udržiavali vo forme a starali sa o svoje telo. Aby mali vzdelanie aj v oblasti výživy, tela, ducha a mysle. No a v neposlednom rade, veľmi dôležitý krok – budú rozvíjať čokoľvek na svete v čom budú vidieť oni potenciál. Nie ja, nie spoločnosť ani rodina! Hoci každé dva mesiace vymenia hobby/profesiu/záľubu, je to úplne v poriadku. A ja spravím všetko preto, aby sa im dostalo toho najlepšieho vzdelania a skúsenosti v danej oblasti pretože verím, že nakoniec dospejú do bodu kedy si nájdu presne to čomu sa chcú venovať, v čom budú vynikať a v čom budú ŠŤASTNÝ. A nikdy nebudú v strate pretože celý ten proces, každý pád a každé pochopenie bude pre nich veľmi užitočné a v konečnom dôsledku to zúžitkujú na maximum. Keď si spočítate len základnú a strednú školu vyjde vám výsledok 13 rokov minimálne a myslím, že za ten čas budú moje deti už podnikať v 10 oblastiach alebo hoci by sa rozhodli ísť úplne inou cestou a podnikanie či práca ako také by pre nich zmysel nemali, minimálne budú vedieť čo im každý deň dáva dôvod vstať a vyčarí úsmev na tvári a to ja vnímam ako najväčšiu formu úspechu. Tiež verím, že pri takomto nastavení príde aj ten blahobyt a prosperita samé.  Čo ja vnímam ako najdôležitejšie alebo minimálne veľmi užitočné je aby boli otvorený, vedomý a chápavý a poznali viac, ako svoju vlastnú bublinu a práve preto budem robiť všetko čo je v mojich silách aby poznali svet, kultúry, mentalitu a najmä samých seba.

Už len ideálny partner a ideme na to! Haha