Ja a predsudky

Veľmi dlho som sa nechcela priznávať k tomu, že za Balancom stojím ja. Od detstva sa stretávam s neskutočnými predsudkami spoločnosti či už kvôli môjmu pôvodu, viere či “výrazným prejavom”. Začalo tu už na základnej škole kedy som bola často krtizovaná za moju vieru, Albánsky pôvod či extravagantné oblečenie. Tiež som vždy bola veľmi “iná” a od detsva som nešla s davom. Či už to bolo mojím myslením alebo prezentáciou. Učitelia mi od základnej školy robili veľmi zle a udelovali nepekné poznámky a na strednej to nebolo o nič lepšie. Povedala by som, prekvapivo, že viac ako deti-spolužiaci. Na strednej škole som sa však už vedela za seba postaviť čo mi veru u “autorítách” príliš nepomohlo. Učitelia mi komplikovali čo sa len dalo a zabíjali každým rokom viac a viac môj potenciál, doteraz si pamätám ako som sa tešila na umeleckú školu no a po roku som tam chodila ako za trest. Každé zadanie, každá úloha ktorú som splnila nebola dostatočná pretože som to proste bola ja. Vždy som do toho dala seba a inakosť a to sa im nepáčilo. Mňa to však veľmi deprimovalo na koľko som chcela mať dobrý pocit z toho čo robím a prejaviť seba nie systém ktorý sa vyučuje xy rokov.. Takto to bolo aj ked’ som sa po prvé objavila na televíznych obrazovkách, nikto neriešil nič iné ako dlhé nechty či pichnuté pery. “katastrofa, tá musí byť ale hlúpa”

Nikto však nespomenul to, že som v 19 rokoch založila svoju vlastnú firmu, investovala a založila biznis plán, ktorý som budovala celkom sama bez pomoci či znalostí cez dva roky. Že od 14 sa živím sama alebo to ako pomáham a podporujem snád’ každého kto to potrebuje, hoci v obdobiach kedy by som to potrebovala ja sama. Dnešnému dňu spolupracujem so 4 svetovými organizáciami kde pravidelne robíme rôzne projekty či finančnú podporu na ich rozvoj. Presne toto sú veci ktoré málo kto vidí a aj práve preto som sa vždy bála a stránila hovoriť o sebe ako o osobe, ktorá to všetko založila.
Veľmi dlho som bojovala s myšlienkou ako by ľudia reagovali keby vedeli, že za tým projektom stojím ja.. “Dlhé nechty, estetické úpravy, extravagantný štýl a veľmi otvorený prejav a pohľad na veci” Zo začiatku som dávala podpisovať ľudom, ktorý somnou pracovali na tvorbe zmluvy o mlčanlivosti až tak veľmi som tým bola posadnutá. Nechcela som totiž aby niekoho predsudok na moju osobu natoľko ovplyvnil, že by sa rozhodol nepodporiť alebo nebodaj dehonestovať krásnu vec ktorú robím.

No ako som časom spoznala krásny okruh ľudí a inšpiratívnych žien ako je napríklad Karolínka z malých zázrakov, ktorá mi pri našom prvom osobnom stretnutí mi povedala veľmi podobný pohlad na vec s predsudkami a dlhoročným tajením jej mena, kvoli úspechu jej krásnej organizá- cie. Je veľmi smutné, že práve tak krásne osoby musia mať pociť skrývania sa, len preto, že sa o seba starajú? Alebo majú radi prehnané trblietavé oblečenie? Dlhé nechty? Potetované telo? Hned’ od prvého momentu som mala z Karolínky krásny pocit, čistú energiu a snahu pomôcť. Po vypočutí si jej príbehu som celý deň vnútorne d‘akovala za to, že mi prišla do života, že sa podelila o tento príbeh, že s ňou môžeme pomáhať a tvoriť niečo tak krásne. Že mi len tých pár hodín s ňou prinieslo tak veľa.
Karin s ktorou som bola v nákupných maniačkach. Nepoznali sme sa osobne no počula som na ňu veľmi nepekné veci-samozrejme spojené s jej výzorom a podobnými nepodstatnými vecmi. Ja si na ľudí nerobím názor kým ich nespoznám a preto som k nej od začiatku pristupovala ako k úplne neznámemu človeku a musím povedať, ked’ do dnes počujem jedno krivé slovo vyvraciam ho pekne dlhým monológom hahaha. Nie naozaj, ona je presne ukážkou ženy, ktorá môže byť matka, môže byť manželka no tiež si je vedoma svojej ženskosti, krásy a vie sa “predať”. Vie, že si môže obliecť čokoľvek, starať sa o seba, esteticky sa vylepšiť a skrátka si užívať život na plno. Vôbec jej to na osobnosti neuberá práve naopak. Videla som aká je zodpovedná mama a len za pár dní som pohopila, že je pre ňu jej dcéra na prvom mieste a že je tak isto veľmi rozumná a má naozaj v hlave. Krásny príklad toho ako sa dá vyvrátiť predsudky- to zbožnujem.
Sara Almadani – ona je moja bohyňa. Žena s arabskou kultúrou, mentalitou a náboženstvom. Celý život v tom vyrastala (do čoho sa ja viem na základe mojej rodiny veľmi vcíťiť kedže ja som mala tiež peklo kým som nedospe- la a neprevzala svoje šťastie do vlastných rúk ale snažila sa vyhovieť rodine. Ale o tom inokedy) Každopádne ona to musela mať oveľa tažšie a prísnejšie no cez to je presne osobou, ktorá sa vzoprela týmto zaužívaným vzorcom a “škatuľkám” a zbúrala všetky hradby. Je krásna elegatná a úspešná žena, nezávisla od muža alebo resp. jeho financíí (ak trocha poznáte našu kuktúru tak viete ako to myslím), podporujúca či už vylepšenia, tetovania alebo módu no stále hrdo veriaca a čistá osoba. To je to o čom hovorím! Určite si odporúčam pozrieť pár rozhovorov s ňou, neoľutujete:)
Darinka a všetky naše “čarodejky” Tak úžasné podporujúce žienky! Ako ich ľúbim. S týmito kočkami “čarujeme” haha ako nás zvyknú označovať. Ale nie, stretávame sa často na ženských kruhoch či rôznych aktivitkách. Každá sme tak iná a zároveň tak výnimočná a krásna. Ich spoločnosť ma veľmi utvrdila v prijatí samej seba a uvedomení si aké je to úžasné, že som proste Ja, že som aká som. Každý kúsok mňa, ktorý ľudia odsudzujú. Ako hovorím, sme každá úplne iná či osobnostne či štýlom no nikdy si neprídem posudzovaná, naopak z každej z nich cítim nesmier- nu lásku a podporu- to je to čo sa vám snažim vysvetliť. Tak by sa mali ženy-ľudia podporovať a navzájom ku sebe správať. Ďakujem za vás.


Časom som pochopila, že čistý zámer si vždy nájde tých správnych ľudí.
A takých žien mám v okolí neskutočne veľa za čo som veľmi vd’ačná a hrdá. Navždy budem tvrdiť, že my ženy sa musíme podporovať a nie sa znížovať na to aby sme sa zhadzovali. Ked’ vidíš krásnu ženu alebo úspešnú osôbku, povedz jej to- tebe sa to vráti, uvidíš. No zhadzovať ti nikdy nikoho nepomôže, vôbec nerozumiem prečo ma stále toľko žien pocit, že sú rivalky a musia medzi sebou súťažiť.
Vždy som bola sama sebou a vždy aj budem, vďaka mnohým momentom môjho života si myslím a stojím si za názorom, že vzhľad alebo všetky veci ktoré zvyknú hodnotiť ľudia navonok predtým ako vás spoznajú vás vôbec nevystihujú. Za veľmi veľa príbehmi žien stojí niečo oveľa hlbšie a krásne a je veľká škoda to dehonestovať na základe toho, že má niekto pichnuté pery či dlhé nechty. Toto som ja, toto vždy budem ja a ako mi povedal môj učiteľ z Bali “ak by si išla proti sebe, úplne by si zabila celý svôj potenciál a žila iba pre nich. Pre tých ktorý sú neprebudený a nevyliečený.”

Vždy budem mať rada výraznosť, budem sa o seba starať a chrániť si svoju originálnu osobnosť no to neznamená, že to zo mňa robí zlého človeka. Tak ako to, že som žena, že mám “iba” 21 (hoci vlastne oveľa viac😆) alebo to, že sa niekomu nezdá moje dodržiavanie viery. Krásne a výstižne to povedala v jedinom rozhovore Sara Almadani “Viera je len medzi mnou a bohom, on tu nemá žiadnych posudzovačov na ktorých sa veľmi radi hráte a preto ak sa ti nepáči môj spôsob života je to len tvoj problém a tvoj nevyriešený stav..” Lepšie by som to nepovedala.
Ľudia zvyknú vidieť vo vás to čo vidia v sebe alebo to čo sami nemajú preliečené. A nezabudni pokiaľ ma niekto potrebu ťa zrážať k zemi alebo ti nedopriať, taký človek nie je vôbec vyrovnaným a nebude ani úspešným.